Arthroscopic Acetabular Labral Debridement in Patients Forty-five Years of Age or Older Has Minimal Benefit for Pain and Function
Geoffrey Wilkin, MD; Gerard March, MD, FRCSC; Paul E. Beaulé, MD, FRCSC
J Bone Joint Surg Am, 2014 Jan 15;96(2):113-118.
Background: Dochádza k nárastu indikácií pre vykonanie artroskopie bedrového kĺbu, vykoáva sa pri symptomatickom poškodení labra. Vplyv rôznych faktorov pacienta ako je vek pacienta na klinické výsledky nie sú dobre známe . Cieľom tejto štúdie bolo kvantifikovať pooperačné funkčné výsledky a kvalitu života po artroskopickom debridemenet symptomatických poškodení labra u pacientov vo veku 45 a starších..
Metódy: 41 pacientov, ktorí mali najmenej 45 rokov (priemerný vek 52,7 roka [rozsah, 45,5-67,0rokov] priemerný body mass index, 26,1 kg / m2 [rozsah 18,4-33,2 kg / m2] ; 75.6% žien) a podstúpili debridement labra pri artroskopii bedrového kĺbu. Disease-specific clinical outcome measures (Western Ontario and McMaster Universities Osteoarthritis Index [WOMAC], modifikované Harris hip score [mHHS]) a general health-related measures (12-Item Short Form Health Survey [SF-12]) boli zazamenané predoperačne a pooperačne..
Výsledky: Množstvo reoperácií predstavovalo 17% ( 7 zo 41) v priemere 21,3 mesiacov od primooperácie a 6 zo 7 reoperácií vyžadovalo konverziu na totálnu endoprotézu bedra alebo resurfacing. Celková kohorta artroskopií bedra mala pooperačné zlepšenie pre WOMAC skóre bolesti ( z 54,0 [z rozsahu, 20 až 90] na 69,4 [ z rozsahu, 0 až 100], p <0,001), WOMAC skóre funkčnosti (zo 60,4 [ z rozsahu, 16.2 na 95,6] na 69,1 [ z rozsahu, 10,3-100], p = 0,004), SF-12 physical component summary score (33,2 až 39,3, p <0,001) a mHHS (z 56,6 [ z rozsahu 9,9-84,6] na 63,9 [ z rozsahu 29,7-100], p = 0,022). Zmeny pre WOMAC skóre tuhosti (z 54,6 ± 20,8 až 60,1 ± 28,1, p = 0,157) a SF-12 mental component summary score (z 51,3 ± 11,4 až 51,6 ± 12,2, p = 0,870) neboli významné. 13 pacientov (32%) malo dobrý alebo vynikajúci výsledok ako je naznačené v pooperačných mHHS.
Záver: Artroskopický debridement labra u pacientov 45 rokov a starších bol spojený s relatívne vysokou mierou reoperácií, minimálnym celkovým zlepšením a minimálnym zlepšením kvality života. Aj keď rozdiely v niektorých výsledkoch boli štatisticky významné väčšina nedosiahla úroveň klinicky významnej zmeny. K artroskopickému debridementu poškodeného labra v tejto skupine pacientov je treba pristupovať opatrne, pretože celkový klinický prínos bol malý.
Spracoval: MUDr. Viktor Tobákoš
An Anatomical Study of the Acetabulum with Clinical Applications to Hip Arthroscopy
Marc J. Philippon, MD; Max P. Michalski, MSc; Kevin J. Campbell, BS; Mary T. Goldsmith, MSc; Brian M. Devitt, MD; Coen A. Wijdicks, PhD; Robert F. LaPrade, MD, PhD
J Bone Joint Surg Am, 2014 Oct 15;96(20):1673-1682.
Background: Pre definovanie pozície patológie labra sa používa ciferník vo vzťahu k artroskopicky identifikovateľným acetabulárnym štruktúram. Účelom tejto štúdie bolo kvalitatívne a kvantitatívne popísať artroskopicky relevantnú anatómiu acetabula. Naším cieľom bolo predstaviť chirurgické štruktúry, ktoré sú umiestnené v tesnej blízkosti obvyklého poškodenia labra ako alternatívu cetra ligamentum trasverzum acetabuli - referenčný bod.
Metodika: použilo sa 14 čerstvých mrazených kadaveróznych paniev na zhodnotenie kostných a okolitých príslušných mäkkotkanivových štruktúry acetabula. S použitím koordinačno -meracieho zariadenia sme zistili umiestnenie, orientáciu a vzťahy kľúčových artroskopických štruktúr a footprint oblastí tvorených inzerciou rectus femoris, kapsule a labra.
Výsledky: Analýzou variability referenčných bodov okolo acetabula vo vzťahu k spina iliaca anterior inferior (AIIS) sa zistilo, že margo superior predného labrálneho sulcu je najviac konzistentnou anatomickou štruktúrou. AIIS zahŕňal hornú a dolnú facetu, ktoré sú vymedzené hlavou rectus femoris a m. iliocapsularis. Inferolaterálny roh footprintu hlavy rectus femoris bol umiestnený 19,2 mm (95% interval spoľahlivosti [CI], 18,0-20,4milimetr) od okraja acetabula a inferolaterálny aspekt footprintu m. iliocapsularis 12,5mm (95% CI, 10,1 - 15,0 mm) od okraja.
Záver: superiorný okraj predného labrálneho sulcu (psoatického-u) bol spoľahlivým bodom pre ľahšiu orientáciu ciferníka acetabula. Navrhujeme aby tento bod bol označeý 03:00 a bol prijatý za štandardné nové referenčné centrum pre ciferník intraartikulárnych štruktúr bedra, pretože sa dá spoľahlivo artroskopicky vizualizovať a ide o štrktúru univerzálne prítomnú. Tento bod je vhodný taktiež pretože je v blízkosti typického miesta labrálnej patológie. Predložené údaje poskytujú komplexnú analýzu príslušnej artroskopickej anatómie acetabula.
Does the Femoral Cam Lesion Regrow After Osteoplasty for Femoroacetabular Impingement?
A Two-Year Follow-up
Gupta A. et al.
Am J Sports Med September 2014vol. 42 no. 9 2149-2155
Autori sa v tomto 2-ronom sledovaní pacientov po artroskopickej osteoplastike krka stehennej kosti v rámci lieby femoroacetabulárneho impigementu typu CAM, zamerali na RTG sledovanie prípadnej rekurencie kostnej deformity. Do sledovania zahrnuli 47 pacientov (28 mužov a 19 žien) a návrat deformity posudzovali na základe merania alfa uhla v axiálnej projekcii. Na základe porovnania vekosti alfa uhla 2 týždne po operácii a 2 roky po operácii nezistili návrat CAM deformity ani v jednom prípade. Tento nález koreluje aj so zlepšením subjektívneho stavu pacientov poda rôznych skórovacích systémov.
Management of Acute Calcific Tendinitis Around the Hip Joint
Park SM. et al.
Am J Sports Med November 2014vol. 42 no. 11 2659-2665
Práca je zameraná na klinický popis a manažment liečby akútnej kalcifikujúcej tendinitídy bedra. Cieľom autorov bolo bližšie popísať symptómy a ich trvanie, typickú lokalizáciu kalcifikátu a jeho radiologický obraz ako aj indikácie k operačnej liečbe tohto ochorenia. Počas 3 rokov autori zhromaždili 30 prípadov u 29 pacientov (7 mužov a 22 žien). Vekové rozpätie pacientov bolo 28 - 78 rokov s priemerným vekom 51,5 roka. U všetkých pacientov počas liečby došlo výraznému zlepšeniu subjektívneho stavu - VAS s poklesom z 7,1 bodu na 0,8 bodu v priemere. Najčastejšou lokalizáciou kalcifikátu je šľacha m. glutei medii. Ku kompletnej resorpcii kalcifikátu došlo v 5 prípadoch. Operačná liečba bola nutná v 4 prípadoch, a to u pacientov s trvalou silnou bolesťou trvajúcou viac ako 3 mesiace, kalcifikátom s veľkou plochou (96-416 mm2) s dobre definovanými okrajmi. Operačná liečb spočívala v artroskopickej resekcii kalcifikátu. Záverom autori konštatujú, že podobne ako v ramene je konzervatívna liečba úspešná u väčšiny pacientov s akútnou kalcifikujúcou tendinitídou. Operačná liečba je určená pre pacientov s trvalými bolesťami, pri veľkom dobre ohraničenom kalcifikáte.