Prospective randomized clinical trial comparing the effectiveness of immediate arthroscopic stabilization versus immobilization and rehabilitation in first traumatic anterior dislocations of the shoulder: long-term evaluation.
Kirkley A, Werstine R, Ratjek A, Griffin S.
Arthroscopy. 2005;21(1):55–63
Ide o prospektívnu randomizovanú štúdiu, ktorá porovnáva výsledky artroskopickej stabilizácie ramena ku konzervatívnej terapii po prvej luxácii ramena.
40 pacientov mladších ako 30 rokov po prvej prednej traumatickej luxácii ramena bolo randomizovaných do dvoch skupín. Prvá skupina pacientov podstúpila artroskopickú stabilizačnú operáciu a potom rehabilitáciu a druhá skupina pacientov mala naloženú ortézu a po skľudnení bolestí potom rehabilitovala. Obe skupiny pacientov boli sledované po dobu 75 mesiacov. Bol zaznamenaný signifikantný rozdiel vo výskyte reluxácii i vo funkčnom skóre ramena. Autori odporúčajú po prevej luxácii ramena u šudí do 30 rokov veku a/alebo u aktívnych športovcov preferovať artroskopickú stabilizáciu ramena.
spracoval: MUDr. Mgr. Maroš Varga
a randomized study with 10-year follow-up.
Jakobsen BW, Johannsen HV, Suder P, Søjbjerg JO.
Arthroscopy. 2007;23(2):118–23.
Išlo o randomizovanú štúdiu 76 pacientov, ktorí prekonali prvú traumatickú luxáciu ramenného kĺbu. Polovica pacientov bola liečená konzervatívne - týždeň mali fixáciu a potom následne rehabilitovali a druhá skupina pacientov podstúpila operáciu a následne rehabilitáciu. U pacientov sa sledovali reluxácie ramena v oboch skupinách v peróde 2 rokov od primoluxácie. V skupine konzervatívne liečených pacientov malo reluxáciu 56% pacientov a v skupine operačne liečených po prvej luxácii malo iba 3% reluxácie ramena. Po 10 rokoch - 72% operovaných pacientov hodnotilo svoj stav ako dobrý až excelentný, zatiaľ čo v skupine konzervatívne liečených pacientov bolo 75% nespokojných pacientov.
Zaujímavosťou operovanej skupiny bol fakt, že všetkým bola vykonaná otvorená stabilizácia ramena.
Spracoval: MUDr. Mgr. Maroš Varga
Robinson CM, Howes J, Murdoch H, Will E, Graham C.
J Bone Joint Surg Am. 2006;88(11):2326–36.
Autori prospektívne sledovali 252 pacientov vo veku od 15 do 35 rokov, ktorí prekonali primárnu traumatickú luxáciu ramena a boli liečení iba imobilizáciou a následnou rehabilitáciou. Následne boli sledovaní na ambulanciách v pravidelných intervaloch. Sledovali incidenciu reluxácie humeroskapulárneho kĺbu.
Instabilita sa vyskytla u 55,7% pacientov do 2 rokov od prvej luxácie a do piatich rokov sa vyskytla u 66,8% pacientov. Čím mladší boli pacienti pri prvej luxácii, tým mali vyššie riziko reluxácie.
Spracoval: MUDr. Mgr. Maroš Varga
5 ročné výsledky po artroskopickej operácii podľa Latarjeta
zdroj: ajs.sagepub.com/content/42/11/2560.abstract
62 pacientov po artroskopickej operácii podľa Latarjeta bolo sledovaných v tejto prípadovej štúdii. Primárnymi cieľmi sledovania boli:
1. luxácia po operácii
2. subluxácia po operácii
3.potreba reoperácie po Latarjetovej operácii
4. WOSI index / Western Ontario Shoulder Instability Index/
Výsledky:
Ani jeden pacient nemal luxáciu ramena po tejto operácii. Jeden pacient mal subluxáciu ramena / 1.59%/. WOSI skóre bolo 90.6% +-9.4% priemerne.
Spracoval MUDr. Mgr. Maroš VARGA
2014 Neer Award Paper: Neuromonitoring the Latarjet procedure
Ruth A. Delaney, MB BCh, BAO, MRCS, Michael T. Freehill, MD, David R. Janfaza, MD, Kamen V. Vlassakov, MD, Laurence D. Higgins, MD, Jon J.P. Warner, MD
zdroj: jses.org
34 pacientov s priemerným vekom 28.4 rokov bolo monitorovaných počas Latarjetovej operácie ramena. Monitorovali sa nervové ataky počas operácie. U 76 percent pacientov sa počas operácie objavili ataky nervov v oblasti ramena. Najčastejšie to bolo počas prístupu do samotného humeroskapulárnemu kĺbu a počas vkladania proc. coracoideus ku glenoidu.
V 35 prípadoch bol atakovaný nervus axillaris , v 22 prípadoch nervus musculocutaneus. Pooperačne malo 20% pacientov aj detekovateľný nervový deficit atakovaného nervu. Všetky ataky a deficity nervov - odozneli spontánne medzi 28-165 dňom od operácie. Prediktormi poškodenia nervu počas tejto operácie boli tieto faktory: 1. operačnný čas - celková doba operácie a 2. čas trvania samotnej časti operácie, pri ktorej bol atakovaný nerv monitorovaný- boli významnými prediktormi pooperačného deficitu.
Spracoval MUDr. Mgr. Maroš VARGA
Venous thromboembolism incidence in upper limb orthopedic surgery: do these procedures increase venous thromboembolism risk?
Graham R. Hastie, BMedSci (Hons), BMBS, Amanda Pederson, Daniel Redfern, MBBS
sa zaoberá incidenciou venóznej trombembolickej choroby pri operáciách na hornej končatine.
Po operáciách na hornej končatine u 3357 pacientov sledovali incidenciu hlbokej žilovej trombózy. V celom súbore pacientov sa iba u 2 pacientov vyskytla hlboká žilová trombóza a 4 pacienti prekonali pľúcnu embolizáciu. Incidencia pooperačnej hlbokej žilovej trombózy bola 0.0018%, čo je oveľa menšia incidencia ako sa donedávna udávala v literatúre.
Spracoval: MUDr. Mgr. Maroš VARGA
Arthroscopic Tissue Culture for the Evaluation of Periprosthetic Shoulder Infection
Matthew F. Dilisio, MD; Lindsay R. Miller, MPH; Jon J.P. Warner, MD; Laurence D. Higgins, MD
J Bone Joint Surg Am, 2014 Dec 03;96(23):1952-1958.
Background: periprotetické infekcie ramena sa dajú ťažko diagnostikovať. Účelom tejto štúdie bolo preskúmať užitočnosť artroskopicky odoberaných tkanivových kultúr pre diagnostiku infekcie po totálnej endoprotéze ramenného kĺbu. Našou hypotézou bolo, že artroskopicky vykoaná biopsia tkaniva je spoľahlivejšia ako RTG navádzaná punkcia pre diagnostiku infekcií.
Metodika: Retrospektívne vyhľadané štúdie pacientov, ktorí podstúpili artroskopickú biopsiu tkanivovej kultúry pri hodnotení možného chronického periprotetického infektu ramena. Výsledky artroskopických biopsií tkanivových kultúr boli porovnané s RTG navádzanými glenohumerálnymi aspiráciami a otvorenými tkanivovými biopsiami vrámci revíznej operácii.
Výsledky: 19 pacientov podstúpilo artroskopickú biopsiu pre bolesti ramena po totálnej edoprotéze z dôvodu infekcie. Pacienti sa následne podrobili operačnej revízii, 41% pacientov malo v tom čase pozitívny výsledok kultúr - Propionibacterium acnes v každom prípade. Všetky výsledky kultivácií artroskopicky vykonaných biopsií boli konzistentné s výsledkami kultivácií získanými v priebehu revíznej operácie, čím sa získala 100% citlivosť, špecificita, pozitívna prediktívna hodnota a negatívna prediktívna hodnota. Naproti tomu RTG navádzaná glenohumerálna ašpirácia získala citlivosť 16,7%, špecificitu 100%, pozitívnu prediktívnu hodnotu 100% a negatívnu prediktívnu hodnotu 58,3%.
Záver: Artroskopická biopsia tkaniva je spoľahlivá metóda pre diagnostiku periprostetických infekcií ramena a určenie pôvodcu.